KNA B2B

Duns Scotus vo františkánskej spiritualite

Štúdia o najcharakteristickejších bodoch teológie a spirituality Dunsa Scota. Plody Scotovho myslenia utvárali jeho osobnosť, jeho duchovnú tvár a získavajú tak nový rozmer, ktorý sa stáva svetlom pre teológiu a spiritualitu tak pre františkánsky rád, ako aj pre celú teológiu a spiritualitu Cirkvi..

Filozofická teológia

Táto kniha vznikla na základe prednášok, ktoré mávam už niekoľko rokov pod názvom „filozofická teológia“ na Hochschule für Philosophie v Mníchove. Otázka Boha patrí už od antických čias k najvýznamnejším systematickým oblastiam filozofie. S touto otázkou nevstupuje do filozofie neznáma téma. Filozofia je na základe kontaktu s náboženskou tradíciou a teológiou stimulovaná k rozsiahlejšiemu záberu a k radikálnejším otázkam. Podľa svojej vlastnej štruktúry vyvíja filozofia argumentáciu, ktorej sa nemôže zrieknuť ani teológia, ak nechce „logos“ ako pojem brať naľahko. V tomto zmysle je teda filozofia podnetom pre teológiu. Užitočnosť tejto vzájomnosti dnes akoby na oboch stranách upadla do zabudnutia. Treba sa nad ňou znova zamyslieť a opäť sa ju snažiť oživiť. Práve to sa snaží urobiť táto kniha. (Josef Schmidt) <BR>

Jakubov sen

Knižne spracovaná téma duchovných cvičení milánskeho arcibiskupa. Na pozadí biblickej postavy Jakuba nás učí, ako vnímať Božiu vôľu a jemný Boží hlas "tu a teraz" v konkrétnom živote jednotlivca.&úú

Osobnosť Kláry z Assisi

Klára rada a často priznáva, že ju František povolal na cestu nového života., aby šla po nej podľa jeho rád. Je presvedčená, že mu je v mnohom zaviazaná. Dosah jeho myšlienok o nasledovaní Krista na jej život len potvrdzuje jej vernosť Františkovi. Avšak je namieste spýtať sa: je Klára len jednoduchou napodobeninou svätého Františka alebo v nej nachádzame originálne črty? <BR>

Pútnici a proroci

Izaiáš hovoril: „Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky! Zatváral som oči, aby som nevidel to svetlo, ktoré som každou čiastočkou tela cítil horieť okolo seba. Ucítil som blízkosť kohosi, akoby sa ktosi dotkol žeravým uhlíkom mojich perí. Pocítil som prenikavú bolesť a hneď po nej slasť a oslobodenie. A keď som otvoril oči, chrám bol zahalený do šera a horeli už iba svetlá na svietniku a blkotali už len uhlíky na kadidlovom oltári. Odvtedy nosím v sebe akúsi páľavu, z ktorej prýštia slová, ktoré som hovoril vám i všetkým ostatným…“<BR>Ondrej Lucký v osemdesiatych rokoch 20. storočia napísal podľa biblických dejín románovú trilógiu, ktorú však počas komunistického režimu nemohol publikovať. V tejto trilógii, ktorá svedčí o veľkom vzdelaní autora a o jeho literárnom nadaní, k nám prichádza závan dávnej kultúry, dávnych dejín a príbehov. Vydavateľstvo Serafín vydalo jej prvé dva diely pod názvom Pútnici a Pútnici a bojovníci.<BR>

Synoptické evanjeliá

Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky. Vo vydavateľstve Serafín vyšli jeho knihy Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti, kde podrobne analyzuje a vykladá novozákonné texty o utrpení a smrti Ježiša Krista, a Stručný úvod do kníh Starého zákona.<BR>

Teológia ako praktická veda - Prologus et liber primus

Diskusia o nevyhnutnosti, predmete a vedeckom chápaní teológie bola v dobe Dunsa Scota veľmi aktuálna. Scotus proti mienke filozofov zastáva tézu, že nadprirodzená náuka je nevyhnutná a potrebná. Chápaním teológie ako praktickej vedy výrazne prispieva k jej novému ponímaniu. Prvá časť šesťdielnej bilingválnej série. Pred vlastný text Dunsa Scota je zaradená obsiahla štúdia znalca jeho diela a prekladateľa Dr. Michala Chabadu.<BR>

Teologická etika Nového zákona

"Nový zákon nepozná pojem etiky, zdôrazňuje však úlohu premýšľať nad životom a ukázať, ako má vyzerať patričné konanie... Všetky novozákonné spisy sa vzťahujú na určitú situáciu ranokresťanského spoločensztva a nie sú teda systematickou rozpravou o etike, ktorá by sa venovala určitým témam na spôsob traktátu. Etické ponaučenie z nich vyplýva ako konkrétna výzva." (Eduard Lohse) Autor predkladá náčrt novozákonnej etiky v historickom poradí. Začína Ježišovým ohlasovaním, resp. kerygmou raného kresťanstva,potom sa venuje veľkým teologickým svedkom Nového zákona - Pavlovi, synoptickým evanjeliám a jánovským spisom. Napokon sa venuje tzv. neskorým spisom - deuteropavlovským a katolíckym listom a Apokalypse.<BR>

Z túžby podeliť sa

Marián Gavenda v roku 1988 emigroval do Talianska. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu Nepomucenum, prvý cyklus filozofie a teológie absolvoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Spolupracoval s vydavateľstvom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a so slovenskou sekciou Vatikánskeho rozhlasu. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kaplán v Bratislave a Leviciach. V roku 2001 mu Ján Pavol II. udelil titul pápežský prelát.<BR>

František a Klára z Assisi

Táto štúdia nie je filozofická, hoci kráča v stopách personalizmu. Analýza priateľstva medzi Františkom a Klárou nechce predstaviť tento osobitý zážitok iba ako cestu, ktorá odhaľuje pravú tvár človeka, ale najmä ako cestu, v ktorej toto plné uskutočňovanie ľudskosti, ak má byť po teologickej stránke otvorená božskej transcendencii, predstavuje a vyvoláva aj ďalší rozmer, pravú tvár Boha. Preto je táto analýza zasadená do rámca určitého teologického personalizmu.<BR><BR>Pomocou tohto kľúča nám priateľstvo, ktoré žiari vo Františkovi a Kláre, dá svetlo pochopiť a vysvetliť cestu dosiahnutia ľudskej plnosti, ale i cestu dosiahnutia kresťanskej plnosti. Tak je toto priateľstvo zaradené do výseku tej skutočnosti, ktorá je v konkrétnom mužovi a konkrétnej žene, žijúcich v určitom čase a na určitom mieste. To sú súradnice, ktoré ich životu a ich priateľstvu vymedzujú spoločenské, kultúrne a náboženské hranice. <BR><BR>Štúdia je rozčlenená na dve časti. V prvej časti autor hovorí o biblickom zjavení priateľstva medzi mužom a ženou. V druhej časti rozvíja zjavenie priateľstva v dejinách, t. j. „výpoveď“ o Bohu v príbehu Františka a Kláry.<BR>

Anton Paduánsky

Kniha vychádza z kritickej analýzy spisov sv. Antona Paduánskeho a z odborných štúdií, a oboznamuje čitateľov s teologickou náukou tohto svätca, ktorú podával vo svojich kázniach. Autor je odborníkom na františkánsku spiritualitu a emeritným profesorom na Pontificio Ateneo Antonianum.<BR>

Boh vo filozofickom myslení

Všetka snaha dosiahnuť Boha v myslení (filozoficky) a prijať tajomstvo Boha vo viere (teologicky) však zaostáva za živou skúsenosťou Boha. Čo vlastne Boh je, čo nám má povedať a čo znamená pre naše porozumenie sveta i nás samých, svitne skutočne až vtedy, keď pristúpime na osobný vzťah s Bohom a žijeme z neho, keď všetky udalosti a osudy života, so všetkými zdanlivými náhodami, chápeme ako Božie riadenie a usmernenie a prijmeme ich vo vďačnej dôvere. Len keď sa všetko vtiahne do náboženského vzťahu s Bohom a odtiaľ sa aj chápe a sprevádza modlitbou, môžeme – prekročiac celé poznanie a vieru, ale len prostredníctvom nich – „zakúsiť“ Boha ako žijúcu skutočnosť.“ (Emerich Coreth) <BR>Rakúsky teológ a filozof Emerich Coreth SJ (1919 – 2006) študoval teológiu a filozofiu v Pullachu a Innsbrucku, kde sa roku 1948 stal doktorom teológie. V roku 1950 na univerzite Gregoriana získal doktorát z filozofie. Od toho istého roku prednášal na Teologickej fakulte Leopold–Franzens-Universität v Innsbrucku, kde bol v rokoch 1955 – 1989 profesorom kresťanskej filozofie a v rokoch 1969 – 1971 rektorom univerzity. V rokoch 1972 – 1977 pôsobil ako provinciálny predstavený jezuitskej provincie v Rakúsku. Jeho hlavným dielom je „Metafyzika“ (Metaphysik. Eine methodisch–systematische Grundlegung, 1961). Medzi jeho najznámejšie diela ďalej patrí „Čo je človek? Základy filozofickej antropológie“ (Was ist der Mensch?: Grundzüge einer philosophischen Anthropologie, 1973), ako aj „Boh vo filozofickom myslení“ (Gott im philosophischen Denken, 2001), ktoré teraz vychádza v slovenskom preklade.<BR>

Eucharistická prítomnosť

„Okolnosti dnešného života nás nútia k novej interpretácii tých predstáv, cez ktoré sa k nám dostala dogma o transsubstanciácii, a to preto, aby jadro tohto učenia zostalo zachované, a pritom aby nanovo oslovovalo. (...) Potreba nájsť nové východisko pre interpretáciu eucharistickej prítomnosti je preto naliehavá. Pomocou moderných autorov chcem najprv ukázať, aké je toto nové východisko: ide o nie prírodnofilozofický, ale antropologický, a tým aj formálne sviatostný spôsob uvažovania. (...) Nové chápanie zvláštnej eucharistickej prítomnosti sa predovšetkým snaží umiestniť ju do rámca reálnej prítomnosti Krista vo veriacom človeku a v zhromaždení spoločenstva veriacich. Takto sa obnovuje ranokresťanské chápanie: špecifická eucharistická prítomnosť plní funkciu intímnejšieho sprítomnenia Krista v každom jednotlivom veriacom a v celom spoločenstve.“ (Edward Schillebeeckx)<BR>

Evanjeliový plán Františka z Assisi dnes

Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybnením, odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná. Usiluje sa o zrušenie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.<BR> <BR>Cieľom tejto štúdie jedného z najväčších a najznámejších odborníkov na františkánsku spiritualitu je odkryť podstatu a línie životného projektu Františka z Assisi. Autor hľadá odpoveď na otázku: Aké sú možnosti oživiť v našich časoch evanjeliový projekt života, ktorý František vyjadril vo svojich spisoch? Pri hľadaní odpovede sa neriadi len štúdiom františkánskych prameňov, ale aj skúsenosťou svojho vlastného praktického hľadania.<BR>

Ján Duns Scotus

Kniha oboznamuje čitateľov so životom a teologickým dielom Dunsa Scota, jedného z najväčších františkánskych teológov.<BR>

Ježišov posledný deň alebo Ako to bolo s Ježišovým umučením

V konflikte medzi Ježišom a jeho protivníkmi narážajú na seba charizma a inštitúcia. Členovia veľrady veria, že musia chrániť pred Ježišom chrám, Tóru i ľud. Ale Ježiš nespochybňuje ani chrám, ani Tóru, ani ľud. Chce, naopak, Izrael zhromaždiť, aby sa konečne stal tým, čím má byť v Božích očiach. A Tóru neničí, ale vysvetľuje ju jasne v súlade s Božou vôľou. Chce, aby chrám bol tým, po čom túžili proroci: miestom skutočného uctievania Boha. Samozrejme, za tým všetkým je vyhlásenie, že zhromaždí Izrael na konci čias, že on sám je naplnením Tóry a že „tu“, teda v spoločenstve so svojimi učeníkmi, „je niekto väčší než chrám“ (Mt 12, 6). Celá veľrada i celý Izrael boli postavené pred toto opovážlivé vyhlásenie. Ježišovo umučenie nebolo len akýmisi pašiovými hrami a Ježišov kríž dekoračným predmetom, aký z neho neskôr vytvorili kresťanskí umelci. Keď tento príbeh umučenia pravidelne počúvame na bohoslužbe, môžeme si ho naozaj veľmi ľahko pomýliť s pašiovými hrami. Úlohou historicko-kritickej exegézy by malo byť práve opätovné prekonávanie tohto sakralizačného účinku. Exegéti musia stále znova poukazovať na to, čím Ježišovo umučenie v skutočnosti bolo: bola to veľmi konkrétna udalosť odohrávajúca sa uprostred reálnych mocenských záujmov, ktoré sa presadzovali so smrteľnou vážnosťou.<BR>

Legenda o pátrovi Emanuelovi

Životopis úkladne zavraždeného františkánskeho pátra Emanuela Cubínka. Kniha je spomienkou žiaka na svojho učiteľa.<BR>

Medzi anarchiou a tyraniou

Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)<BR>

Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti

Dielo je určené nielen pre teológov alebo záujemcov o hlbšie teologické a biblické poznanie, ale pre všetkých, ktorí chcú na základe odborného prístupu k týmto textom uvažovať o danej téme a čerpať z nej podnety pre svoju vlastnú kresťanskú spiritualitu.<BR>

O poznateľnosti Boha - De cognoscibilitate Dei

Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike -zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv "zostupuje" k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom "vystupuje" k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy "súcno" (ens) a "nekonečný" (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu. <BR>Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spočíva na jednoznačnosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike.<BR>

Podoba básnika v svätcovi - svätý Augustín

Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom. Jeho osobnosť i tvorbu vníma z pohľadu literárneho kritika a spisovateľa, čím nám odkrýva menej zvyčajný prístup i pohľad na túto významnú osobnosť kresťanských dejín.<BR>

Potrat a eutanázia

Edícia Kultúra života je zborník prednášok Pápežskej rady pre rodinu, ktoré odzneli v Spišskej Kapitule na seminári o rodine v dňoch 1. – 5. apríla 1997. Je rozdelený do šiestich dielov:<BR>1.) Katolícka cirkev a sexuálna výchova<BR>2.) Umelé oplodnenie<BR>3.) Potrat a eutanázia<BR>4.) Bioetika a demografia<BR>5.) Antikoncepcia<BR>6.) AIDS.<BR>

Spisy svätého Bonaventúru I.

Prvý zväzok súborného diela spisov jedného z najväčších duchovných učiteľov, mystikov a teológov františkánskeho rádu. Obsahuje spisy: Regula novicov, Sestrám o dokonalosti života, Šesť krídel serafínov, List obsahujúci dvadsaťpäť rád.<BR>

Putovanie mysle do Boha

Spis Itinerarium je výsledkom Bonaventúrovho konteplatívneho a intelektuálneho úsilia a je jedinečným filozoficko - reflexívnym zjavom vo františkánskej spiritualite danej doby. Spis mal jediný cieľ, slúžiť ako pomôcka pri putovaní k Bohu a to v čase keď františkáni trpia na vnútornú schizmu joachimovských kruhov v Ráde. Kľúčom pre Bonaventúru bol schizmatizovaný František, označený na tele znakmi umučenia na hore La Verna. Zo stigmatizácie urobil ústredný bod svojho výkladu Sv. Františka a zároveň oporný bod pre výklad františkánskej spirituality.<BR>

Františkovou cestou k Bohu

„Po dvoch rokoch práce bratov môžem s radosťou v srdci predstaviť veriacim tento modlitebník, ktorý sme nazvali Františkovou cestou k Bohu. Všetkých veriacich pozývame vykročiť na túto cestu a prežiť na nej hlbokú a radostnú skúsenosť s Bohom. Františkove modlitby sa zrodili z jeho úprimného hľadania Božej vôle, z vytrvalosti v jeho živote s Bohom a z radosti z Boha a jeho lásky voči nám ľuďom i všetkému stvorenstvu...“ Br. Jeremiáš Daniel Kvaka OFM, provinciálny minister

O pokoji

Gilbert (†1284) sa narodil v Tournai, v šľachtickej rodine, krátko po roku 1200. Vyučoval na teologickej fakulte v Paríži. Okolo roku 1240 vstúpil k menším bratom. Spolu s Bonaventúrom z Bagnoregia sa roku 1274 zúčastnil na II. lyonskom koncile. Je autorom viacerých pedagogicko-didaktických, historických, kazateľských a duchovných spisov. Na Gilberta mala priamy vplyv mníšska literatúra. V traktáte O pokoji sa prejavuje nielen ako vynikajúci duchovný učiteľ a kriticky mysliaci človek, ale aj ako bystrý psychológ, obdarený hlbokou vnímavosťou. Hlavnou myšlienkou tohto spisu je to, že iba v mystickom spojení duše s Bohom môže človek nájsť skutočný pokoj a iba po dosiahnutí takéhoto pokoja nájde pravú radosť. Z účasti na tomto pokoji v konečnom dôsledku vyplýva aj harmonický vzťah človeka k svetu a k druhým ľuďom. Radosť z vnútorného pokoja a kontemplácie má viesť k láske; vnútorné spojenie s Bohom má viesť k láske k človeku.

Kompendium teológie duchovného života 3. diel

V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.

Prorocký hlas v meste

Meditácie kardinála C. M. Martiniho, milánskeho arcibiskupa o prorokovi Jeremiášovi.

Tajomstvo verejného účinkovania

Meditácia nad hlásaním Dobrej zvesti. Tretia časť šesťdielneho cyklu "Tajomstvá Krista".